orientacni mapka

Sprievodca

Čachtický hrad

Čachtický hrad

Obec Čachtice sa rozprestiera na mieste, kde sa považský výbežok Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát na rozlohe 3257 ha. Obec leží 7 km vzdialená od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom a má v súčasnosti 3660 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248. V stredoveku boli Čachtice mestečkom, mestské výsady dostali v r. 1392. V Čachticiach sa snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi majiteľky Čachtického hradu - Alžbety Báthoryovej, s významným, dejinným krokom štúrovcov - poslednou IV. sednicou literárneho spolku Tatrín, kde sa účastníci dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Kým po krvilačných výčinoch Báthoryčky zostali už len ruiny jej panstva, historická fara s pamätnou tabuľou, kde sa stretnutie konalo, nám stále pripomínajú udalosť, tak významnú pre celý Slovenský národ.

História

Predpokladá sa, že hrad postavil Kazimír z rodu Hontpázmányovcov už okolo r. 1263. Podľa najstarších zmienok o hrade, v r. 1276 Kazimírovi synovia Peter a Pongrác úspešne ubránili hrad pred nájazdom českého kráľa Otakara II. Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti v r. 1321 ho obsadili ozbrojenci Karla Roberta. V r. 1392 získal hrad Stibor I. (poľského pôvodu), darom od kráľa Žigmunda Luxemburského. Stibor si nazhromaždil obrovský majetok a stal sa najbohatším feudálom Uhorska. Medzi jeho majetky patrilo asi 15 hradov. Sám sa nazýval “Dominus Vagi“ /pán Váhu/. Stibor I. zomrel v roku 1414 a jeho rozsiahly majetok po ňom zdedil syn Stibor II, ktorý však v r. 1434 zomrel bez zanechania potomka. Hrad sa potom dostal do rúk Michalovi Országovi de Guth. Počas jeho éry bola na hrade dobudovaná trojpodlažná kaplnka, z ktorej drevený chór je umiestnený v gotickej kaplnke svätého Antona. Michal Ország sa za Mateja Korvína stal palatínom a získal ďaľšie výsady, ktoré podnietili obchodný život a hospodársku prosperitu panstva. Ďaľší príslušník rodiny Országovcov František v r. 1510 vymohol aj od Vladislava II. potvrdenie o oslobodení Čachtíc od daní. Poslednými členmi tohto rodu boli Ladislav, župan v stoliciach Novohrad a Heveš a jeho syn Krištof, ktorý sa stal krajinským sudcom. Pretože zomrel v r. 1567 bez potomkov, čachtické panstvo s hradom prešlo ako korunný majetok do rúk panovníka.

V r. 1569 dostal hrad a okolité panstvo do zálohu rod Nádašdyovcov, za 50 000 forintov a výmenou za hrad Kanizsa. František Nádašdy, známy tiež ako slávny turkobijec, dostal hrad pre seba i pre svojich potomkov do trvalého vlastníctva až v r. 1602, za 36 000 forintov. Po smrti Františka I. Nádašdyho v r. 1604, zdedila Čachtický hrad aj s panstvom jeho vdova Alžbeta Báthoryová. Vďaka nej sa Čachtický hrad ´smutne´ preslávil. Podľa legendy sa Alžbeta Báthoryová dopustila viacerých vrážd a zločinov, ktoré dovtedy, ale ani dlho potom nemali obdoby. Údajne bola posadnutá túžbou po kráse a bola si istá, že keď sa bude kúpať v krvi mladých dievčat, omladne. Tak začala nemilosrdne mučiť a zabíjať svoje slúžky a taktiež si na hrad dovádzala ďalšie a ďalšie dievčatá. Tieto zločiny páchala celé štvrťstoročie, a to v rokoch 1585 – 1610. Po odhalení jej zločinov bola Alžbeta Báthoryová odsúdená v r. 1610 na doživotný pobyt vo väzení na Čachtickom hrade, kde aj 21. augusta 1614 zomrela. Nikdy sa však riadny súdny proces ohľadom jej počínania nekonal, a tak vznikali rôzne fámy a klebety. Skutočnú pravdu nikto nepozná a už ju asi ani poznať nebude. Tak zostal Čachtický hrad zahalený rúškom tajomstva a jeho legenda sa rozšírila po celom svete.

Po smrti Alžbety zdedili majetok jej deti, syn Pavol, dcéra Katarína, vydatá za Juraja Drugetha a dcéra Anna, vydatá za Mikuláša Zrínskeho. Rodina Alžbety Báthoryovej už za života Františka Nádašdyho bývala v panskom kaštieli, ktorý stál v mestečku Čachtice. Po smrti Alžbety Báthoryovej hrad slúžil len ako pevnosť. V blízkosti hradu došlo v r. 1663 k turkotatárskym nájazdom. V r. 1671 Viedenská komora zhabala všetok majetok Františka II. Nádasdyho, vrátane hradu, pretože ho obvinili zo sprisahania proti cisárovi a z účasti na vešeléniovskom povstaní. Nádašdyho popravili a cisárske vojsko vyrabovalo, podpálilo a zničilo Čachtický kaštieľ a poškodilo aj hrad. Kráľovská komora napokon v r. 1695 rozdelila panstvo medzi významné rody Homonnai Drugeth a Erdödy. Za čias povstania Františka Rákócziho II. zohral hrad poslednú vojnovú rolu, keď sa v r. 1703 po prudkých bojoch dostal do rúk povstalcov. V r. 1707 cisársky generál Guido na čele 4000 pešiakov a jazdcov hrad obkľúčil a obsadil. O rok neskôr na príkaz Rákócziho, takmer po celodennom boji, hrad znovuobsadili vojská na čele s veliteľom De La Motte. V tom istom roku po trenčianskej bitke sa Čachtického hradu opäť zmocnili cisárski žoldnieri, ktorí zničili steny pevnosti, aby hrad nemohli už nikdy využiť povstalci. Odvtedy je hrad v ruinách.

Osobnosti a panovníci


      STIBOR I. (*1347–†1414)

Stibor (často uvádzaný aj ako Ctibor), pochádzal z významného poľského rodu Ostoja. Bol osobným poradcom kráľa Žigmunda a mal väčšiu právomoc ako palatín a krajinský sudca dovedna. V r. 1388 sa stal bratislavským županom. Súčasne dostal Beckov, Nové Mesto nad Váhom a niekoľko ďalších dedín. V r. 1392 dostal Čachtice a iné panstvá. V r. 1396 sa zúčastnil na bitke proti Turkom. V rokoch 1395-1401 zastával hodnosť sedmohradského vojvodu. V tomto postavení získal pre uhorskú korunu Valašsko. Bol na vrchole svojej moci. Titulovali ho "pán Váhu". Používal predikát "z Beckova". Bol pánom na 15 hradoch a patrili mu panstvá s viac než 300 obcami. Stibor zomrel údajne na následky prechladnutia z poľovačky ako 67 ročný. Pochovaný je v Krakove.


       FRANTIŠEK I. NÁDASDY (*1555–†1604)

Preslávil sa silou i odvahou v protitureckých bojoch. Volali ho aj ´čierny beg´. Udržiaval priateľský vzťah s Jurajom Thurzom, neskorším uhorským palatínom. František sa v r. 1573 oženil s Alžbetou Báthory. František Nádasdy bol väčšinu života ďaleko od svojej ženy, ktorá tak mala priestor pre svoje krvavé rituály. Napriek tomu Nádasdy o Alžbetiných zločinoch pravdepodobne vedel. Po jeho smrti v r. 1604, zdedila Čachtický hrad aj s panstvom Alžbeta Báthoryová.


      ALŽBETA BÁTHORYOVÁ (*1560–†1614)

Krvavý príbeh Alžbety Báthoryovej je známy, a predsa nejasný. Najčastejšie sa traduje, že bola najväčšou vrahyňou v dejinách ľudstva, o čom svedčí aj zápis v Guinnesovej knihe rekordov. Pripisuje sa jej až 650 zavraždených. Vraždila len ženy a vždy krutým spôsobom. Pred smrťou ich vlastnoručne mučila. Keď mala Alžbeta 15-rokov, údajne ju znásilnil neznámy muž. Ona sa však do neho zamilovala. Otehotnela a porodila mimo Čachtického kaštieľa, aby to nikto nezistil a hlavne nie jej budúca svokra Uršuľa Kanizsayová-Nádasdyová. Dieťa dala do opatery poddanej aj s odmenou. Poddanú presťahovali do Sedmohradska, aby sa Alžbeta nikdy neprezradila. Grófka veľmi zle prežívala odlúčenie od dcéry. Pretože trpela ona, chcela vidieť aj iných trpieť. Podľa povesti po jej odsúdení za kruté činy vraj strávila zamurovaná v malej komôrke na Čachtickom hrade štyri a pol roka. Vo väzení žila v absolútnej izolácii, nik pri nej nebol a len cez úzky otvor v stene dostávala svetlo, vzduch, vodu a jedlo. Kastelán sa musel zaviazať, že k nej nikoho nevpustí, ani kňaza. Nie je to však pravda. Zamurovaná by totiž sotva mohla prijímať návštevy a ona dostala prvú už nasledujúci deň, prinajmenšom o deň neskôr. Isté je, že strážená drábmi zostala na hrade až do konca svojho života. V zásade k nej nemal nik prístup, len rodina, kazateľ a stará žena, ktorá jej nosila jedlo. Určiť miesto jej väzenia v súčasných zrúcaninách nemožno, takmer bez stopy však zmizol aj kaštieľ, ktorý sa uvádza ako miesto jej krvavých zločinov.


         FRANTIŠEK II. NÁDASDY (*1625–†1671)

Bol jeden z najbohatších zemepánov v Kráľovskom Uhorsku, župan Vašskej stolice, kráľovský dvormajster, krajinský sudca i tajný radca. Bol synom Pavla Nádasdyho a Judity Révaiovej. Mal veľké majetky a jeho príjmy v tom čase dosahovali až 200 000 zlatých. 16. novembra 1633, ako jedenásťročný, sa po smrti svojho otca († 1633) stal hlavným županom Vašskej stolice. V r. 1643 konvertoval na katolícku vieru. V r. 1645 sa stal kráľovským radcom, v r. 1646 hlavným dvorným správcom a v r. 1664 krajinským sudcom, hlavným županom v Zale a Šomode a tajným radcom. Bol jedným z organizátorov sprisahania vedeného Františkom Vešelénim. Toto však bolo prezradené a on bol odsúdený na trest smrti sťatím a popravený vo Viedenskom Novom Meste. Spolu s ním popravili aj ďalších účastníkov sprisahania Petra Zrínskeho a Františka Krištofa Frankopana. Po smrti celý Nádašdyho majetok prepadol v prospech cisára Leopolda I.

 

 

Čachtický hrad, 243x153, 7.84 KBČachtický hrad
Čachtický hrad, 251x201, 9.18 KBČachtický hrad
František Nadasdy, 200x345, 23.34 KBFrantišek Nadasdy
Alžbeta Bathoryová, 201x251, 9.31 KBAlžbeta Bathoryová
Stibor I., 185x200, 12.45 KBStibor I.

MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009