orientacni mapka

Sprievodca

Prvý písomný záznam o prameňoch je ...

... z roku 1247, keď kráľovskí úradníci popisovali chotár neďalekej obce Luborča.

... ďalšie záznamy sú z druhej polovice 13. storočia, kde sa spomínajú majitelia Trenčianskych Teplíc - až do roku 1909 kto bol majiteľom Trenčianskeho hradu, bol aj majiteľom Trenčianskych Teplíc.

... začiatkom 16. storočia boli majiteľmi Zápoľskovci.

... palatín Štefan Zápoľský pre liečivé účinky prameňov si v Trenčianskych Tepliciach vybudoval prístrešie a tak položil základ neskorších kúpeľov.

... v roku 1551 Trenčianske Teplice opisuje ako prvý Juraj Wernher, lekár a prefekt Šarišského hradu, v knihe: ,,Hypomnematio de admirandis Hungariae aquis,, (O podivuhodných vodách Uhorska).

... v roku 1556 píše o Trenčianskych Tepliciach W. Lazci a v roku 1561 J. Andernacus.

vo svete:

... v tom čase sa Madrid stáva španielskym hlavným mestom.

Palatín Štefan Zápoľský: Z čias Štefana Zápoľského sa zachovala povesť o studni na trenčianskom hrade, ktorú nazývajú „Studňou zamilovaných''.

Zápoľa smutne sklonil šedivú hlavu do dlaní. Na tvári mal bezodný smútok a v duši sklamanie, priam zúfalstvo. Bol zdravý, mocný, zámožný, tešil sa neobmedzenej dôvere kráľa a jednako bol nešťastný. Mal zlata, mal drahokamov nadostač, mal všetkého dosť, čo si len duša zažiadala, mal krásnu manželku, ktorá ho milovala a predsa často plakával sťa opustený milenec pri okne nevernej milenky, ktorá je teraz v objatí iného. Čas letel na ohnivých krídlach, ale starostí neubúdalo. Vrátil sa práve nedávno z vojny proti Turkovi. Zvíťazil. Dvor sa hemží tureckými zajatcami, pokladnice sú naplnené bohatou korisťou, ale on sa neteší ničomu. Manželka s úľubou pozerá na hemžiaci sa roj zajatcov.

•— Podívaj sa, drahý, akí sú zaujímaví tí tvoji Turci!

Manžel bez záujmu pozrel na zajatcov a jeho zrak sa znova zavŕtal kamsi do diaľok. Manželka sa radostne usmievala, nepozorujúc, že manžel je strašne ustarostený.

— Poď sem, drahý! — ozvala sa znovu rozradostená. — Poď sem, podívaj sa na tú Turkyňu tam! — ukázala prstom na krásne dievča, ktoré sa smutne prechádzalo po dvore. — Podívaj sa, aká je smutná a aká krásna! Ozajstná krásavica a ako bo­lestne pozerá pred seba.

— Naozaj, naozaj, dieťa moje, je pekná, — povedal Zápoľa, pozerajúc letmo na Turkyňu.

— Daj mi toto dievča, daj mi ho, miláčik, ja si ho zadelím medzi svoje dvorné dámy, — prosila ho manželka a on jej Turkyňu daroval.

O hodinu krásna Fatime, Turkyňa, sedela už preoblečená do dvorných šiat medzi ostatným osobným služobníctvom.

Na druhý deň hradná pani si ju povolala k sebe a usadila ju vedľa seba na drahý koberec.

- Nože mi niečo rozprávaj, teba iste niečo veľmi trápi, keď si stále taká zamyslená, taká smutná.

Krásna Turkyňa sa rozhovorila o svojej vlasti, o otcovi, o krás­nom snúbencovi, ktorý kdesi veľmi ďaleko smú­ti a túži po nej.

— Je krásny, veľmi krásny, dobrý a boha­tý, — dokončila roz­právanie a pozrela sa na svoju veliteľku, kto­rá bola dojatá jej smut­ným osudom.

— Veď on príde a vyslobodí ma, — do­dala, utrúc si slzy a jej oči sa trochu vyjasnili.

Hradná pani si veľmi obľúbila toto krás­ne dievča a pokladala ho po čase viac za svoju príbuznú ako za služobkyňu. A Zápoľa chodil ešte stále zamyslený, zadumaný. Ale raz prišiel na hrad na čele veľkého a skvelého sprievodu Omar paša a pýtal sa rovno k Zápoľovi.

— Čo si odo mňa praješ? — opýtal sa Zápoľa, uvítajúc ho v svojej komnate.

— Slobodu pre svojich bratov, — povedal Omar.

— To pôjde veľmi ťažko!

Začali dohovárať podmienky oslobodenia.

— No a teraz mi aspoň ukáž mojich bratov! — povedal Omar po dlhšom, bez­výslednom vyjednávaní.

Zápoľa ho priviedol k oknu.

— Pozri sa na nich, tam sú všetci!

Turkov zrak, ako by sa bol rozlial po zajat­coch, preskakoval rýcho s človeka na človeka, chcel sa zastaviť len na jednom. Omar zosmutnel, hlava mu klesla na prsia.

— Sú tam všetci? — opýtal sa po dlhej chvíli smutne.

— Všetci.

— Ona teda zahy­nula?

Zápoľa sa rozpamä­tal na krásnu Fatime, ktorú daroval svojej manželke a razom po­chopil, koho Omar hľadá.

— Neboj sa, nezahynula, — viem koho asi hľadáš! — povedal. Turek pozrel na neho so zábleskom nádeje v očiach.

— Hľadám svoju nevestu Fatime.

— Viem, je u mojej manželky, v jej komnatách.

— Ďakujem ti, ďakujem ti! — vykríkol radostne Omar a vrele stisol Zápoľovi pravicu.

— Vráť mi ju, dám ti za ňu sto zlatých dukátov!

— Zlata mám nadostač.

— Dám ti sto arabských koni!

 

— Koní mám i ja dosť.

Dám ti za ňu dvesto tureckých poddaných!

- I poddaných mám dosť.

- Tak teda čo nemáš? — vykríkol zúfalý Omar.

- Vody, vody nemám, braček vody ... — povedal Zápoľa veľmi smutne a sklonil hlavu.

— Áno, vody nemám na hrade! — opakoval ako by len pre seba. — A toto ma už trápi roky a roky.

Zamlčal sa, potom pokračoval:

— Vodu, vodu mi nájdi na mojom hrade a dostaneš všetkých svojich poddaných aj so svojou snúbenicou zadarmo. Turek sa zamyslel. Dlho rozmýšľal.

— Budeš mať vodu! — povedal potom víťazoslávne a jeho oči zasvietili od­hodlanosťou.

- Odkiaľ?

— Prinútim trenčiansku skalu, aby vydala pramene čistej vody!

— Márna námaha! — hodil Zápoľa rukou a odišiel.

Omar sa hneď vybral medzi svojich a na druhý deň aj so zajatcami sa dal kopať do tvrdej a nepoddajnej skaly. Hej! Aká je veľká moc lásky! Po trojročnej úmornej práci z tvrdej skaly konečne vyvrela mocným prameňom voda.

Na hrade bola radosť, prenesmierna radosť a Zápoľa po dlhých rokoch sa tiež radoval ako malé dieťa. Chcel objať statočného Turka, ale Turek ho odsotil od seba.

— Daj mi nevestu!

A keď šťastný Omar vinul k srdcu milovanú bytosť a ona sa s láskou túlila k nemu, Omar povedal:

— Vodu už máš, ale tvoje srdce je tvrdšie ako skala!

Šťastný snúbenec odviedol aj s ostatnými zajatcami svoju oddanicu do vlasti a ani sa len nepozrel na hrad, na ktorom sa tešil a radoval starý Zápoľa sťa malé dieťa a nevedel sa dosť vynadívať na hlbokú studňu, ktorú vykopala do tvrdej skaly velikánska láska Turkova k deve.  Hej, veru, láska vrchy prenáša, láska je mocnejšia ako smrť.

Na obrázku erb rodiny Zápoľských a Kaplnka Zápoľských v Spišskom Štvrtku.


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009