orientacni mapka

Sprievodca

Návšteva Trenčína

Farské schody a socha sv. Jána Nepomuckého

Kryté renesančné Farské schody boli postavené v roku 1568 a zohrávali dôležitú funkciu pri zabezpečovaní obrany mesta - tvorili obrannú komunikáciu. Po tejto komunikácii nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov k obrane mestských hradieb v úseku od Karnera sv. Michala po Trenčiansky hrad. Súčasne slúžili ako prístupová cesta k mestskej zbrojnici postavenej v roku 1565 vedľa karnera. Pri požiaroch Trenčína v roku 1708, 1790 a 1886 boli schody poškodené, ale následne vždy opravené. Ľavá časť schodiska je otvorená arkádami, cez ktoré prúdi denné svetlo. V súčasnosti slúžia schody širokej verejnosti - spájajú stred mesta s areálom Farského kostola, hradom i lesoparkom Brezina, ktorý bol vysadený v polovici 19. storočia. Farské schody sú otvorené denne od 6.00 do 20.00 hod. a nájdete ich na konci Farskej ulice.

Pred Farskými schodami môžete po pravej strane vidieť sochu sv. Jána Nepomuckého. Je zhotovená z kameňa. Sv. Ján Nepomucký kľačí na oblaku, je odetý v kanonickom rúchu v klerike, rochete a kožušinovom plášti, v ľavej ruke drží biret a v pravej ruke krucifix s postavou Ukrižovaného. Pri nohách mu kľačí anjel. Na podstavci sú dva aliančné erby Johanna Halweila, veliteľa Trenčianskeho hradu a pokladníka cisárskeho eráru a jeho manželky. Dátum je možné odčítať z tzv. chronostikonu vďaka rímskym číslam, použitým v latinskom texte.

Nápis na podstavci:
DIVO IOANNI NEPOMVCENO PIETAS HALWEILIANA STATVIT
„Zo zbožnej úcty sv. Jánovi Nepomuckému dal postaviť Halweil roku 1732.“
 

Karner sv. Michala

Karner sv. Michala je jedinou podstatne neporušenou gotickou stavbou v meste mimo areálu Trenčianskeho hradu. Bol postavený v druhej tretine 15. storočia v blízkosti Farského kostola Narodenia Panny Márie ako kostnica. Zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie. Začiatkom 16. storočia bola nadstavená dnešná nadzemnú časť, ktorá po požiari farského kostola v roku 1528 slúžila istý čas ako kaplnka. V roku 1560 bol karner v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom zmenený na mestskú zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. Budova neskôr schátrala a v rokoch 1973 – 1989 bola zrekonštruovkarneraná. V súčasnosti patrí pod správu Trenčianskeho múzea, ktoré ho využíva ako svoju vysunutú expozíciu sakrálneho umenia od obdobia gotiky až po barok.
 

Katov dom

Katov dom je jedinou zachovanou stavbou tohto typu v Trenčíne, ktorá nebola výrazne narušená neskoršími prestavbami. Pravdepodobne existoval ako kamenný dom už v roku 1607. Reprezentuje charakteristický meštiansky dom s okružnou drevenou pavlačou, v ktorom boli umiestnené obytné priestory, hospodársko-výrobná časť a čierna kuchyňa. V roku 1412 udelil Trenčínu Žigmund Luxemburský titul slobodného kráľovského mesta s právom meča. Popravu uskutočňoval mestský kat zvyčajne pod hradbami mesta neďaleko Dolnej brány. Najčastejšou formou popravy bolo stínanie alebo vešanie. V Uhorsku sa stínalo dvojšečným mečom tak, že odsúdenec kľačal alebo sedel na stoličke. Podľa písomných prameňov malo mesto Trenčín k dispozícii tri popravné meče. Dva z nich sa zachovali v zbierkach Trenčianskeho múzea. Názov Katov dom, Katovňa alebo Dom mestského kata vychádza z ústnej tradície, podľa ktorej bol dom v 17. storočí údajne obydlím mestského kata a mestskou väznicou. Nakoľko je toto spojenie oprávnené nie je celkom jasné. V súčasnosti túto kultúrnu pamiatku spravuje Trenčianske múzeum, ktoré tu v roku 2004 sprístupnilo dve stále expozície: „Právo a zákon v starom Trenčíne“, dokumentujúce vývoj právneho poriadku, dozor nad mierami a váhami a výkon trestu v dejinách Trenčína a expozícia „Zo starého Trenčína“, predstavujúca návštevníkom dobové artefakty ilustrujúce život ľudí v Trenčíne od stredoveku do 19. storočia. Miestnosť na druhom poschodí slúži ako príležitostná výstavná sieň.


Trenčianske múzeum

Jej predchodcom bol Prírodovedný spolok župy Trenčianskej založený v roku 1877 pod predsedníctvom Dr. Karola Brančíka a stal sa najvýznamnejším kultúrnym spolkom nielen mesta ale i celej župy. Múzeum vzniklo zlúčením spolku s Muzeálnou spoločnosťou v roku 1912 a jeho prvým riaditeľom sa stal opäť Dr. Karol Brančík. Trenčianske múzeum s bohatou históriou a kultúrou sa venuje najmä histórii Trenčína a okolia, o čom svedčí expozícia „Z histórie a kultúry slobodného kráľovského mesta Trenčína“ a bývalej Trenčianskej župy, situovaná na prvom poschodí hlavnej budovy Trenčianskeho múzea - Župnom dome na Mierovom námestí v Trenčíne. Je zameraná vlastivedne a obsahuje časť prírodovednú, historickú, umeleckohistorickú, archeologickú a tiež národopisnú. Múzeum ďalej vlastní a spravuje zbierkové fondy historického, umenovedného, prírodovedného, literárno-historického či národopisného charakteru, bohaté zbierky z oblasti numizmatiky, faleristiky, filokartie, militárií a zbraní, umeleckého remesla a pod.. K najcennejším súborom v zbierkach Trenčianskeho múzea nesporne patrí rozsiahla a umelecky i historicky zaujímavá obrazová zbierka rodu Ilešháziovcov, hlavných a dedičných trenčianskych a liptovských županov, pánov Trenčianskeho hradu v rokoch 1594 – 1835, ktorá je inštalovaná v obrazovej galérii na Trenčianskom hrade.


Rímsky nápis na hradnej skale, Hotel Tatra

Rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. Nápis na hradnej skale na pamiatku víťazstva nad germánskymi Kvádmi v preklade znamená: „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“  Presné znenie nápisu:

VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITVS QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerrius)
MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(AVIT) F(aciendum)


Rímsky nápis je možné vidieť len z reštaurácie alebo z terasy Hotela Tatra.
Hotel Tatra s viac ako storočnou tradíciou patrí k dôležitým stavebným pamiatkam mesta Trenčín s veľkým spoločenským a kultúrnym významom. Dal ho postaviť barón Armin Popper v roku 1901 v historizujúcom pseudobarokovom slohu s prvkami secesie, pravdepodobne podľa projektu E. Bleiera na mieste staršieho hostinca U Červenej hviezdy. Pomenoval ho podľa manželky cisára Františka Jozefa Erzsébet (Alžbeta), ktorej menom sa dodnes pýši aj kaviareň Sissi. Hotel bol slávnostne otvorený 1. januára 1902 a ihneď sa stal súčasťou spoločenského a kultúrneho života v Trenčíne. Noblesa sa tu stretla s výbornou obsluhou a komfortom viedenských podnikov. V roku 1919 odkúpila hotel Tatra banka a o dva roky neskôr sa zmenil názov hotela na Tatra hotel. Už viac ako sto rokov tvorí jednu z charakteristických dominánt mesta a je významným strediskom spoločenského života. Hotel prešiel v rokoch 1987-1994 rozsiahlou rekonštrukciou, po ktorej opäť otvoril brány pre svojich hostí. V roku 2011 prebieha rekonštrukcia.

Reliéf Jána Jiskru z Brandýsa

V rokoch 1915 – 1916 bol na hradnej skale pri Hoteli Tatra vytesaný reliéf Víťaznej Hungárie, symbol hrdinstva bývalého Uhorska spojený s maďarským textom, podľa návrhu sochára Michala Karu. Z dôvodu ideovej nezlúčiteľnosti s politickou líniou novej republiky bol v roku 1921 pôvodný reliéf pretesaný reliéfom Jána Jiskru z Brandýsa, ako symbol bratstva dvoch národov. Jeho autorom je akad. sochár František Ducháč - Vyskočil spolu s Kamenárskou školou z Hořic.


Mierové námestie

Pôdorysnú osnovu mesta Trenčín tvorila stará historická cesta, spájajúca Moravskú bránu cez Považie s údolím rieky Nitry. Z tejto cesty, medzi hradnou skalou a riekou Váh, vznikla ešte pred rokom 1111 podhradská osada, ktorá vytvorila nepravidelné pozdĺžne námestie. Na jeho koncoch boli najneskôr v polovici 15. storočia postavené brány (Horná a Dolná mestská brána) s mestským opevnením, ktoré nadväzovalo na opevnenie hradu. Tým bol vytvorený uzavretý priestor hradu a mesta, pričom rozloha hradu tvorila asi polovicu tejto plochy. Mierové námestie bolo po stáročia centrom kultúrneho i politického života a jeho súčasnú podobu poznamenala predovšetkým meštianska stavebná aktivita. V rokoch 1652 – 1657 na jeho južnom konci postavili jezuiti kostol a kláštor sv. Františka Xaverského, dnešný Piaristický kostol. V 18. storočí boli na námestí umiestnené sochy sv. Jána Nepomuckého a Morový stĺp. Začiatkom 19. storočia pribudla aj socha sv. Floriána, symbol ochrany pred požiarom, ktorá dnes už neexistuje. Postupne sa budovali ďalšie objekty – radnica, župný dom, pošta, kasíno a hotel. V minulosti malo námestie rôzne pomenovania: Intra moenia (15.storočie), Civitas (15. – 16. storočie), Teatrum, Rink, Forum Publicum (1771, 1785), Hauptplatz (polovica 19.storočia), Fópiac, Fóter (1868 – 1911), Szalavsky Gyulatér (1911 – 1918), Masarykovo námestie (1919 – 1938), Hlinkovo námestie (1938 – 1945), Stalinovo námestie (1945 – 1962) a Mierové námestie (od roku 1962). V roku 1987 bolo Mierové námestie po rozsiahlom stavebnom a architektonickom výskume vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.


Morový stĺp

Morový stĺp Najsvätejšej Trojice je pamiatka na konkrétnu historickú udalosť. V lete v roku 1710 vypukol v Trenčíne mor, na následky ktorého zomrelo okolo 1600 ľudí. Morový stĺp dal postaviť v roku 1712 gróf Ilešházy (Illéshazy). Stĺp pravdepodobne pochádza z dielne viedenských kamenárskych majstrov, ktorí v tom čase pracovali na jezuitskom kostole (dnešnom piaristickom), zničenom požiarom v roku 1708. Neskôr župan Ján Ilešházy nechal súsošie sv. Trojice renovovať u piaristu Vasila Králika (Krolig). Komplexná stavebná, konzervačná a reštaurátorská oprava celého objektu bola uskutočnená v roku 1977 – 1978. Morový stĺp je historicko – kultúrna pamiatka vrcholnobarokového slohu 18. storočia a je ťažké ho prehliadnuť, keďže sa nachádza uprostred Mierového námestia.

Severná strana podstavca:
„GLORIA DEI PATRIS ORBEN SANGUINE RECREANTIS“
„Sláva Boha Otca, privádzajúceho krvou okrsok zemský k životu.“
Východná strana podstavca:
„GLORIA DEI FILII ORBEM SANGUINE RECREANTIS“
„Sláva Boha Otca, ktorý krvou priviedol svet k spaseniu.“
Južná strana podstavca:
„GLORIA SPIRITUS SANCTI OBEM DONIS GRATIAE REPLENTIS“
„Sláva Ducha Svätého, ktorý zem obdaril darmi čistej lásky.“
Na čele podstavca pod erbom Ilešháziovcov:
„EXCELLENTISSIMUS AC ILLUSTRISSIMUS DOMINUS COMES, DOMINUS DIVUS NICOLAUS ILLESHAZY DE ILLESHAZA PERPETUUM A TRENCHIN QUIDEM AC LIPTOVIENSIS COMITATUM HEREDITARIUS, SUPREMUS COMES SACRAE AC ACTUALISSIMUS CONSILIARII HUNGARIAE AULAE CONSILLIARIUS“
„Najvznešenejší a najjasnejší pán župan, slávny pán gróf Mikuláš Ilešházy, riadny dedič rodovej správy nad Stolicou trenčianskou i Stolicou liptovskou, najvyšší radca Cisársko-kráľovského majestátu a hlavný kancelár Uhorského kráľovstva.“

Pasáž Zlatá Fatima

Pôvodná pasáž bola vybudovaná po veľkom požiari v roku 1886 z prízemia hotela Zlatý Baran. Došlo tak k spojeniu námestia s dnešnou Palackého ulicou. Okrem iného sa uľahčil príchod požiarnikov do vnútra mesta. V roku 1921 bol tento priestor zastavaný kinom Bio Zora. Dnešná pasáž je ukážkou úpravy pôvodných objektov s využitím liatinových stĺpov.

Ranobarokový kláštorný komplex

Budova jezuitského kláštorného kolégia na Mierovom námestí, v ktorom dnes sídli Piaristické gymnázium. Budova bola postavená v rokoch 1653 – 1662 na mieste štyroch meštianskych domov v tesnej blízkosti Kostola sv. Františka Xaverského. Štvorpodlažný komplex pozostáva z kolégia a školy s rajským dvorom uprostred. V priebehu 17. a 18. storočia k nemu pristavali dve krídla orientované do Palackého ulice, kde boli pôvodne hradby. Bohatá štuková výzdoba refektára a lekárne "Ku sv. Duchu" prezrádza vplyv talianskych štukatérskych majstrov. Na hlavnej fasáde, orientovanej do Mierového námestia, sú medzi oknami na druhom poschodí zachované maľované slnečné hodiny z roku 1711, znázorňujúce rajskú záhradu so stromom poznania. Na dvorovej fasáde sú ešte staršie slnečné hodiny a to z polovice 17. storočia.

 

Piaristický kostol sv. Františka Xaverského

Rímskokatolícky Kostol sv. Františka Xaverského (pôvodne jezuitský, od roku 1776 piaristický) je dominantou západnej časti Mierového námestia a predstavuje jednu z významných sakrálnych barokových pamiatok na Slovensku. Základný kameň stavby položili jezuiti v roku 1653. Kostol projektovali a realizovali v rokoch 1653 – 1657 stavitelia talianskeho pôvodu Pietro a Gothard Spazzovci v ranobarokovom slohu ako jednopriestorovú stavbu s postrannými kaplnkami, nad ktorými sa otvárajú emporové oratóriá. Vychádzali pri tom z rímskeho kostola Il Gesù (1568 – 1577, architekt Giacomo Barozzi da Vignola), ktorého architektúra sa stala východiskom pre rozsiahlu skupinu jezuitských chrámov, predovšetkým v Strednej Európe. Tento typ kostola bol v upravenej podobe sprostredkovaný na územie Slovenska cez Viedenský univerzitný kostol (1623 – 1631) a u nás našiel prvé uplatnenie v Trnavskom univerzitnom kostole (1629 – 1637, Antonio a Pietro Spazzovci). Trenčiansky jezuitský kostol svojim dispozičným riešením a usporiadaním dvojvežového priečelia nadväzuje práve na model stredoeurópskeho jezuitského chrámu, prezentovaný vo Viedni a v Trnave.

Kostol bol vysvätený arcibiskupom Lipaiom (Lyppay) 1. júla 1657 a k úcte sv. Františka Xaverského (1506 – 1552). Úcta k sv. Františkovi Xaverskom je v Európe rozšírená najmä v Ríme, kde je relikvia jeho pravej ruky v kostole Il Gesù, v Bavorsku, Rakúsku a v rámci jezuitského rádu. Práve cez Rakúsko sa jeho úcta prostredníctvom jezuitov dostala až k nám. Jezuitský kostol v Trenčíne bol pravdepodobne prvým na Slovensku, postavený k úcte tohto svätca. Pri veľkom požiari Trenčína 14. mája 1708 bolo úplne zničené celé vnútorné zariadenie kostola i susedného kláštora jezuitov. V júli 1708 bol z Viedne do Trenčína povolaný jezuitský taliansky fráter a umelec Andrea Pozzo (1642 – 1709), ktorý v rokoch 1703 – 1705 navrhol i výtvarne zariadil interiér Univerzitného kostola vo Viedni, aby vypracoval plány aj pre vnútorné vybavenie trenčianskeho kostola sv. Františka Xaverského. Nakoľko Pozzo 31. augusta 1709 vo Viedni zomrel, zrejme už nestihol navštíviť Trenčín a ani vypracovať plány k výzdobe kostola. Namiesto neho v zime 1711 – 1712 prišiel z Viedne do Trenčína jezuitský fráter, architekt a maliar tirolského pôvodu Christoph Tausch (1673 – 1731), ktorý sa tak stal autorom celkového projektu obnovy jezuitského kostola v Trenčíne, stavebným dozorcom aj vykonávateľom maliarskych prác. Výtvarný program nástropných malieb sa viaže k životu sv. Františka Xaverského, patrónovi kostola i mesta Trenčín a tiež jezuitským svätcom. Iluzívna maľba kupole nad chrámovou loďou patrí k vrcholom barokového umenia na Slovensku. Maľba nad presbytériom znázorňuje Apoteózu sv. Františka Xaverského, kde je nesený anjelmi k Najsvätejšej Trojici, ktorá ho prijíma do nebeskej slávy. V poli nad hudobnou emporou (tzv. chórus) je zobrazený sv. František Xaverský ako misionár, žehnajúci kňaz a kazateľ, vznášajúci sa na oblakoch medzi anjelmi. V pravom dolnom rohu je personifikácia štyroch svetadielov, symbolizujúca svetovú misiu Spoločnosti Ježišovej: žena s kvetmi (Európa), žena na ťave (Ázia), černoška s rohmi hojnosti (Afrika) a žena s palmovou ratolesťou (Amerika).

Tauschovým dielom je i maľba chóru a presbytéria a tiež hlavný monumentálny oltárny obraz obraz - sv. František Xaverský krstí kráľovnú Neachille. Pozlátené tabernákulum a striebornú sochu Immaculaty, stojacej na polmesiaci s hadom v ústrednej nike, zhotovil v roku 1767 viedenský zlatník Ignác Anton Tober. Svätostánok je v bočných častiach riešený s relikviárovými schránkami vo forme podstavcov, na ktorých sú pozlátené drevené plastiky jezuitských svätcov, zľava sv. Alojz Gonzaga (s krížom v pravej ruke) a sprava sv. Stanislav Kostka (s dieťaťom v náručí).
Šesť bočných kaplniek program kaplniek presadzuje dobovú ideológiu rekatolizácie, s dôrazom na zásadné teologické témy (sv. Trojica), úlohu mučeníkov (Sv. Juraj), osobnosti rádu (sv. Ignác z Loyoly), napĺňa jezuitskú evanjelizáciu a výchovu ku katolíckej viere (Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, Sv. Jozef, Utrpenie Krista), interpretovanú aktuálnymi výtvarnými prostriedkami. Teologický obsah malieb má typické črty jezuitského zobrazovania s množstvom postáv anjelov, sprevádzajúcich ústredný motív zasvätenia na oltári. Sochársku výzdobu oltárov v bočných kaplnkách vyhotovil B. Baumgartner v rokoch 1723 – 1735.

Objekt radnice

V roku 1663 zakúpil mestský magistrát obytný dom na námestí pri Dolnej mestskej bráne. Predtým sa zasadnutia magistrátu konali v domoch jednotlivých radných a v polovici 16. storočia v zakúpenom meštianskom dome, ktorý však časom prestal vyhovovať. Renesančný objekt radnice s nárožnou vežičkou slúžil svojmu účelu až do roku 1933. V roku 1934 bol pre zlý stavebnotechnický stav asanovaný a na jeho mieste vznikol nový objekt podľa projektu V. Šebora. V snahe zaradiť stavbu do historickej architektúry námestia, nová radnica nepresiahla výškovo okolitú zástavbu. Fasáda so stĺpovým riešením vstupu vyjadruje snahu o vizuálne skĺbenie funkcionalistického názoru s historickou tradíciou okolitých objektov. Objekt je sídlom Mestského úradu Trenčín, prístupný v čase úradných hodín klientského centra.


Mestská sporiteľňa – ArtKino Metro

Funkcionalistická budova Mestskej sporiteľne bola postavená v roku 1938 na mieste staršej budovy zo 16. storočia, ktorá tam stála ešte do roku 1935, kedy ju magistrát mesta Trenčín predal. Jednalo sa o 2-poschodovú stavbu, známu ako "Popelovský dom" podľa jedného z jej prvých majiteľov. Jednalo sa o 2-poschodovú stavbu, známu ako "Popelovský dom" podľa jedného z jej prvých majiteľov. Od roku 1647 ju vlastnili a využívali jezuiti, od roku 1684 slúžila ako konvikt pre šľachtickú mládež. Od roku 1773 až do 90. rokov 19. storočia z nariadenia Márie Terézie bola využívaná ako kasárne. Neskôr tu sídlila kaviareň, kasíno, múzeum a krátko i knižnica. Schádzali sa tu Trenčania pri svojich spolkových aktivitách, ako napríklad pánsky artkinoklub, Slovenský kruh, dámy z mestského ženského spolku a podnikateľská vrstva združená v Živnostenskom spolku. Trenčianska Mestská sporiteľňa je hodnotená ako jedna z najkvalitnejších prác architekta Ferdinanda Silbersteina - Silvana. Nachádza sa na nároží Mierového námestia a Hradnej ulice a bola zapísaná do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. Je to nárožná štvorpodlažná stavba s rovným zastrešením. Ide o hladkú geometrickú hmotu, plne využívajúcu šírku a dĺžku parcely. Fasáda je výrazne členená pásmi širokých okien a do výšky II. poschodia obložená travertínom.

Pôvodne sa na prízemí budovy nachádzalo osem obchodných miestností, mestská sporiteľňa a byt domovníka. Na vyšších podlažiach sa nachádzali byty s ústredným kúrením, teplou vodou, výťahom, telefónom, dom mal modernú práčovňu, sušiareň - vďaka projektantovi mnoho vynaliezavých a na vtedajšiu dobu moderných detailov. IV. podlažie ako strešná časť domu je zasunutá dovnútra, využitá na garsónky a terasy. Na predvojnové obdobie je táto architektúra zaujímavým počinom a to aj vďaka kinosále v I. podzemnom podlaží pre 500 divákov, ktorého kompletné vybavenie malo vynikajúcu úroveň. Hoci interiér bol niekoľkými prestavbami v druhej polovici 20. storočia pozmenený, objekt si stále zachováva svoje kvality. V nadzemných priestoroch dnes sídli Slovenská sporiteľňa a.s. a v podzemných sa nachádza Artkino Metro (bývalé kino Kino Moskva, neskôr Kino Metro). Bolo to druhé kino v Trenčíne po kine Bio Zora, ktoré sa nachádzalo v dnešnej pasáži Zlatá Fatima.

Mestská veža

Dolná brána, dnes nazývaná aj Mestská veža bola postavená ako súčasť mestského opevnenia zrejme začiatkom 15. storočia. Už od vrcholného stredoveku slúži ako západný vstup na hlavné, Mierové námestie. Gotická veža mestskej brány a jej prejazd je zaklenutý lomeným gotickým oblúkom. Pôvodná brána bola iba dvojpodlažná, postavená na štvorcovom základe. Neskôr bola prestavaná, zvýšená a zosilnená vybudovaním polkruhového barbakanu s menšou predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. Veža bola postupne nadstavená do osembokého pôdorysu na súčasných šesť podlaží a 32 metrov. Opevnenie zbúrali v roku 1857. Vo vrchole veže bol pôvodne renesančný hodinový stroj zo 16. storočia, ktorý v roku 1934 vystriedali elektrické vežové hodiny, ktoré sa tam nachádzajú dodnes ako výstavný exponát. Pôvodný renesančný stroj je súčasťou expozície Katovho domu. Na vežu je možné dostať sa výťahom zo Sládkovičovej ulice po prvú vyhliadku (balkón) i pre imobilných občanov, schody v samotnej veži je už potrebné absolvovať pešo. Latinský nápis na veži, ktorý je možné vidieť z oboch prístupových strán hlása stredoveké motto Trenčína: „Ak Pán nechráni mesto, márne bdie ten, kto ho stráži“.
"Nisi Dominus custodierit Civitatem, frustra vigilat, qui custodit eam."


Štúrovo námestie

Námestie nesie meno po významnom slovenskom buditeľovi a kodifikátorovi slovenského jazyka Ľudovítovi Štúrovi. Dnešné námestie leží v bývalej predmestskej časti, ktoré bolo centrálnym priestorom pred mestskými hradbami. Po ich strhnutí (1837 – 1873) pôvodné prízemné, prevažne murované domy nahradili murované domy remeselníkov a obchodníkov. Na námestí sa konali trhy s dobytkom a obilím a vďaka tomu vzniklo jeho pomenovanie - Obilný trh.

Najväčšia súčasná atrakcia je socha vodníka Valentína od akademického socháda Igora Mosného z roku 1998, prepojená s rekonštruovanou studňou. V lete láka Vodník najmä deti, ktoré sa tešia vode, ktorá mu strieka z úst a v zime sa stáva stredobodom umelej ľadovej plochy pre širokú verejnosť.

Z budov na námestí upúta najmä najmä dom č. 18 v západnej časti námestia za sochou vodníka. Ide o objekt z roku 1904 so zaujímavou štukovou fasádou so secesnou ornamentikou.


Synagóga

Trenčianska synagóga patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Bola postavená v blízkosti starej synagógy v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Richarda Scheibnera. Postavila ju trenčianska stavebná firma Fuchs a Niegreisz. Historizujúca, ale zároveň moderná železobetónová stavba s byzantskými a maursko - orientálnymi prvkami stojí v severnom rohu Námestia Ľudovíta Štúra. Synagóga sa používala na neologické účely do 2. svetovej vojny, počas ktorej bola znesvätená a inventár rozkradnutý. Obnova pamiatky prebehla v rokoch 1974 – 1984. V interiéri sa zachovala pôvodná modrá kupola s bohatým lustrom a farebné okenné vitráže s ornamentálnymi a rastlinnými motívmi. Malá modlitebňa v zadnej časti objektu bola obnovená v roku 1990. Po obnove centrálny priestor objektu pod kupolou slúži ako príležitostná výstavná sieň.
Oproti synagóge stojí pozdĺžna dvojpodlažná budova, kde od roku 1868 sídlila verejná židovská škola.

Archeologická lokalita na Vajanského ulici

Pri budovaní základov Československej obchodnej banky bolo archeologickým výskumom v rokoch 1996 - 1997 zistené základové murivo stredovekej sakrálnej stavby. Možno ju stotožniť s kláštorným kostolom františkánov, ktorých kolégium v Trenčín sa spomína v roku 1301, prípadne s kostolom johanitov, ktorých príchod do Trenčína sa uvádza v roku 1200 a ktorí odišli z mesta v roku 1301. Zistené základy sú prezentované v priechodnej pasáži Československej obchodnej banky.


Mestské opevnenie

Práce na výstavbe mestského opevnenia začali pravdepodobne po roku 1421, keď bol Trenčín povýšený na slobodné kráľovské mesto s právom opevniť sa hradbami. Obvod opevnenia bol dokončený v prvej polovici 15. storočia. Mešťania venovali prvoradú pozornosť zabezpečeniu a opevneniu dvoch mestských brán – Hornej brány (Vodnej) a Dolnej brány (Tureckej), ktoré kontrolovali vstupy na Mierové námestie.

Z Hornej mestskej brány, ktorá stála v severnej časti hlavného námestia proti prúdu Váhu, sa do dnešných čias nezachovalo vôbec nič, bola zbúraná v roku 1873. Jej vtedajšiu podobu pred jej definitívnym zbúraním zachytávajú už len grafické diela z polovice 19. storočia po odstránení opevnenia v roku 1761. Dolná mestská brána uzatvára južnú stranu Mierového námestia a je prístupná v letných mesiacoch (jún - september).
Súčasťou južného mestského opevnenia bol aj barbakan, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom - bol zbúraný v roku 1857. Lomený pôdorys tohto predsunutého opevnenia naznačuje kamenná dlažba pred Mestskou vežou. Archeologické nálezy v tomto priestore odhalili zásobovacie podzemné chodby z barbakanu do vnútorného mesta, z ktorých si v 19. storočí majitelia novopostavených domov a obchodíkov vytvorili pivnice. Časť týchto nálezov je možné pozrieť si na pôvodnom mieste, zakomponované do priestorov verejných toaliet na Sládkovičovej ulici.

Najstaršia časť mestského opevnenia sa zachovala v jeho juhozápadnej časti, v časti za Karnerom sv. Michala, ktorá spájala Dolnú mestskú bránu s južným opevnením hradu. 

V roku 2008 boli v južnej predmestskej časti (pred Domom armády) nájdené základy vonkajšieho mestského opevnenia, ktoré boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroj: http://www.visittrencin.sk/navstivte/1/28

Farské schody, 200x146, 5.78 KBFarské schody
Socha Jána Nepomuckého, 324x448, 59.32 KBSocha Jána Nepomuckého
Karner, 448x324, 118.73 KBKarner
Katov dom, 314x434, 34.40 KBKatov dom
Trenčianske múzeum, 324x448, 116.04 KBTrenčianske múzeum
Rímsky nápis, 750x497, 102.53 KBRímsky nápis
Reliéf Jána Jiskru, 200x146, 10.45 KBReliéf Jána Jiskru
Mierové námestie, 336x448, 97.78 KBMierové námestie
Morový stĺp, 310x448, 51.75 KBMorový stĺp
Pasáž Zlatá Fatima, 300x199, 32.75 KBPasáž Zlatá Fatima
Ranobarokový kláštorný komplex, 448x299, 63.05 KBRanobarokový kláštorný komplex
Piaristický kostol, 299x448, 72.39 KBPiaristický kostol
Objekt Radnica, 448x324, 26.77 KBObjekt Radnica
Mestská sporiteľňa, 448x310, 28.05 KBMestská sporiteľňa
Mestská veža, 299x448, 16.57 KBMestská veža
Štúrovo námestie, 448x299, 130.97 KBŠtúrovo námestie
Synagóga, 448x323, 109.18 KBSynagóga
Mestské opevnenie, 200x146, 7.92 KBMestské opevnenie

MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009