orientacni mapka

Sprievodca

Povesť o Kamenných vrátach

Povesť o Kamenných vrátach

Bolo to vraj v období poddanstva, keď ľudia museli pracovať na panskom. Chudobný pastier pásol veľkomožnému pánovi, ktorý tu mal majetky, kravy. Mal drobné deti, bol dobrosrdečný, statočný, bohabojný. Nevedel nikomu uškodiť. Jeho pán bol zlý, nemilosrdný, skúpy človek. Pastierovi dával za jeho prácu málo, sotva doma nakŕmil hladné krky.

V tom čase sa medzi ľuďmi povrávalo, že cez svätojánsku noc sa na čistinke pod vrchom Langáčom objavujú lesné víly. So svojimi trblietavými závojmi tancovali, sotva sa zeme dotýkali a rozprávali sa o zakliatych pokladoch. Kto by sa však dostal do ich blízkosti, zle by pochodil. Víly by ho i proti jeho vôli zobrali medzi seba a na smrť utancovali. Ochrániť by ho mohla len svätojánska zelina.

Chudobnému pastierovi sa noc pred svätojánskou nocou prisnilo, že našiel poklad. A tak odtrhol ľubovník bodkovaný, ktorý nazývajú aj svätojánskou zelinou a strčil si ju do kapsy. Keď bol mesiac s hviezdami vysoko na oblohe, pobral sa pod Langáč. Chvíľu chodil, no napokon naozaj uvidel  víly, so zlatými vlasmi, ako tancujú na čistinke lesa. Priblížil sa k nim, až ho víly uvideli.  

„Pastier, nože odhoď zelinu, čo ti z kapsy vytŕča a poď s nami tancovať!" oslovila ho jedna z víl.

„Odhodím, ale najskôr mi prezraďte, kde je zakliaty poklad."

„Nenechaj sa presviedčať, poď medzi nás! Tanečník nám chýba! A kapsu si odhoď, aby ti nezavadzala!“ zaliečali sa víly.

„Aj by som šiel, ale najprv mi prezraďte, či neviete o nejakom poklade,“ nedal sa pastier.

„Vieme, vieme, čo by sme nevedeli. Veď aj tutohľa, v skale pod Langáčom, je poklad. Stačí len správnym kameňom po nej poklepať a skala s pokladom sa sama otvorí! No treba si z neho vždy zobrať iba toľko, koľko v dlaniach odnesieš.“

„Keď je tak, tak vám pekne ďakujem, víly!“ zvolal pastier a hneď sa vybral ku skale. Darmo za ním víly vykrikovali, aby si s nimi zatancoval.

Prišiel ku skale, chvíľu okolo nej chodil. Kameňov okolo bolo mnoho a on nevedel, akým po nej treba poklepať. No zrazu sa jeden celý rozžiaril. Pastier ho vzal a po skale poklepal. Tá sa naskutku otvorila akoby to boli kamenné vráta. 

Vošiel dnu, skala sa hneď za ním zatvorila. Ocitol sa vo veľkej jaskyni, celkom zbavený slov. Okolo neho bolo množstvo dukátov, zlatých šperkov, náhrdelníkov z perál i diamantov. Spomenul si na slová víl a vzal si len toľko, koľko udržal v dlaniach. Poklepal kameňom o stenu a tá sa otvorila. Ako vyšiel von, znova sa zatvorila. Kameň položil na miesto kde ho vzal.

Pastier žil stále skromne, no aj tak sa mu zmenil život. Jeho deti už nepociťovali hlad, opravil dom a kúpil si pár sliepočiek. Toto však bolo pánovi podozrivé. Začal pastiera sledovať. Videl, ako pastier otvoril skalu, aj ako sa z nej vracal s plnými rukami dukátov. Keď pastier odišiel, vzal pán žiarivý kameň. Poklepal ním o skalu, tá sa otvorila a on vošiel dnu. Skoro z nôh spadol, keď zazrel toľké bohatstvo. Od radosti utekal z jaskyne na miesto, kde si nechal koníka. Uháňal na ňom po vrecia a vozík. Vrátil sa ku skale, poklepal kameňom, vošiel aj s koníkom a vozom dnu. Tam naložil na vozík toľko zlata a drahých kameňov, koľko sa len dalo. Spokojne chcel vyjsť s pokladom von, zaklepal kameňom po skale, ale skala nie a nie sa otvoriť. Pre svoju lakomosť sa von už nedostal.

Pastierovi ostali po ňom kravy a vôbec mu nevadilo, že žiarivý kameň už nenašiel.

 

Povesti sú z publikácie Stratené rozprávky Považia, ktorá vznikla vďaka Programu rozvoja vidiek 2007-2013.

Vydala MAS mikroregiónu Teplička spolu s MAS Naše Považie v roku 2012.

Ich autorkou je Silvia Havelková.

V publikácii sa nachádzajú ďalšie autorské povesti a rozprávky od autorov Milan Húževka, Milada Vargová, Silvia Havelková a Rudolf Dobiáš.


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009