orientacni mapka

Sprievodca

Povesť o Omšenskej babe

Povesť o Omšenskej babe

Kedysi dávno žil v Omšení Gašpar Húžva so svojou ženou Hedvigou. Nažívali v láske a svornosti až kým na Dubnické lúky neprišiel pánsky horár Martin Gabčo.

Gabčo hľadal hlavného rubača a po rade richtára prišiel priamo k Húžvovcom. Prekvapila ho krása mladej Gašparovej ženy. S Gašparom sa na práci i pláci dohodol, no oči od Hedvigy nemohol odtrhnúť.

Gašpar zostával často dlho s chlapmi v hore. Darilo sa im. Gašpar zarobil za rúbanie toľko, že o toľkých peniazoch sa mu doteraz ani nesnívalo. Ale netušil, že to si ho naschvál namotáva okolo prsta horár Martin Gabčo a kým Gašpar v hore pracuje, Gabčo mu behá za jeho mladou ženou. A Hedvige sa urastený horár razom zapáčil. Ich občasné stretnutia sa premenili na každodenné, až sa dostali do hriechu.

V jeden podvečer prišiel Gašpar Húžva domov a žena mu povedala:

„Muž môj, budeme mať dieťa!“

Gašpar sa nesmierne potešil. Toľko túžil po potomkovi!

Len čo sa dieťa narodilo a on išiel veľkú novinu oznámiť v krčme a chlapom rozkázať po pálenke, chlapi si ho začali doberať.

„A či ty si si, Gašpar, nevšimol, že to dieťa sa podobá na nášho horára?“

Neveril im, ale zrazu začal dumať, že žena s ním bola posledný rok len málokedy, aj to sa mala na neho málo času, jednostaj bola pred zrkadlom. Jemu len nakazovala, čo treba porobiť. Po piatom poháriku pálenky sa dovtípil, že chlapi majú pravdu. Tí sa len uškŕňali, Gašpara mali na posmech. Hedvigu utekala varovať krčmárka, že sa chystá niečo zlé sa, že chlapi podpichujú Gašpara. Schytila Hedviga dieťa a vybehla z domu do lesa za horárom, otcom chlapčeka.

Gašpar si dal v krčme ešte zopár pohárikov a zrazu s ním zatriasla zlosť ako nikdy.

„Bodajže by si skamenela aj s dieťaťom, tam kde si!" skríkol plný zlosti a hanby. Kliatba sa razom začala napĺňať.

Obloha sa zatiahla, zakvílil tuhý vetrisko, strhla sa fujavica. Kto mal citlivé srdce, aj za toho silného fujačiska začul prenikavý plač. Aj Gašpara, celkom opojeného silnou pálenkou, oblial pot strachu. A zrazu nastalo úplné ticho.

Ráno ľudia povyliezali z domov, znenazdajky uvideli pri dedine vyrastenú skalu, ktorá tu ešte zvečera nebola. A keď sa na ňu človek pozrel zo strany vrchu Langáča, zistil, že to sú skaly dve – zhrbená žena s batôžkom na chrbte s privinutým dieťaťom na prsiach. A tak ostali skamenené až po dnes.

Povesti sú z publikácie Stratené rozprávky Považia, ktorá vznikla vďaka Programu rozvoja vidiek 2007-2013.

Vydala MAS mikroregiónu Teplička spolu s MAS Naše Považie v roku 2012.

Ich autorkou je Silvia Havelková.

V publikácii sa nachádzajú ďalšie autorské povesti a rozprávky od autorov Milan Húževka, Milada Vargová, Silvia Havelková a Rudolf Dobiáš.

 


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009