orientacni mapka

Sprievodca

Povesť o Turkoviciach

Povesť o Turkoviciach

Bolo to dávno, keď na územie, kadiaľ pretekal potok Teplička, prišla záplava krutých Turkov. Drancovali, pustošili, brali majetky, statky, ženy a aj deti. Naši chlapi sa im postavili, ale Turkov bola presila. Veľmi rýchlo bolo jasné, kto v neľútostnom boji, v ktorom umierali nevinní ľudia, prehrá. Aj preto si podvečer, keď sa Turci ako-tak stiahli do svojho postaveného tábora, spravili chlapi poradu.

„Takto to ďalej nejde. Všetkých nás pozabíjajú, ženy a deti nám odvlečú! Musíme niečo vymyslieť!“ Ako premýšľali, tak premýšľali, nikomu nič nenapadlo. Až napokon malé chlapča, ktoré sa nevedno ako medzi nich dostalo, rieklo:

„Mali by sme sa opýtať starého pustovníka!“

Najskôr chlapca zahriakli, veď čože už by im mohol poradiť starý čudák, ktorý býval pod Nárožnou? No keďže nič nevymysleli, napokon sa dvaja z nich k starému pustovníkovi takto proti noci vydali. Pustovníkovi občas ženy z dediny dačo priniesli, no muži k nemu nechodili nikdy.

Starčeka našli v jeho jaskyni, kde mal založený oheň.

„Pustovník, sme zúfalí! Napadli nás Turci a keď nič nevymyslíme, naskutku nás skántria!“ Pustovník však nič nepovedal, len mlčky sledoval plameň. Ešte raz to skúsili, prosili, plecom mu mykali, ale pustovník nereagoval. A tu sa spoza vchodu jaskyne zjaví znova to chlapča a rovno hovorí k pustovníkovi:

„Starček, lenže keď nám nepomôžete, Turci odvlečú všetky ženy a deti do zajatia! Aj tú, čo vám mlieko nosila, aj tú, čo vám chodievala šaty v potoku vyprať!“

Vtedy starec zdvihol belasé oči k chlapcovi:

„Naozaj? Tak to nesmieme dopustiť!“ Rozhnevane vstal a povedal: „Vydržte do rána, potom uvidíme, ako sa tej pliagy zbavíme!“

Chlapi sa pobrali domov, ale neverili, že by sa niečo mohlo stať. V noci sa dolinou z ničoho nič previal strašný vetrisko, nikto z domu nevyliezol. Keď ráno dedinčania nastúpili s poviazanými zraneniami opäť do boja, tam, kde sa predtým utáborili Turci, nebolo nič, len príroda. Nepriateľ zmizol, ba zmizli i jeho stany, miesto tábora sa za dedinou tiahla hlboká dolina, obklopená zelenou horou a ticho rušil len zurčiaci potok. Ešte dlho očakávali, že sa Turci objavia, ale tí načisto zmizli. Keď prišli poďakovať starému pustovníkov, našli ho vyslabnutého, ani usmiať sa nevládal. To on spôsobil v noci silný vietor. Všetku svoju silu použil na odfúknutie nepriateľa. Hneď ho začali ratovať.

„Nič sa vy o mňa nebojte, ja budem v poriadku. Dôležité je, aby ste vy boli vždy spravodliví, druhým dožičili a pomáhali si.“

Chlapi sa starcovi poďakovali a vrátili sa do dediny. Odvtedy dolina za dedinou, kde sa udalosť stala, nesie meno po ukrutných Turkoch.

 

Povesti sú z publikácie Stratené rozprávky Považia, ktorá vznikla vďaka Programu rozvoja vidiek 2007-2013.

Vydala MAS mikroregiónu Teplička spolu s MAS Naše Považie v roku 2012.

Ich autorkou je Silvia Havelková.

V publikácii sa nachádzajú ďalšie autorské povesti a rozprávky od autorov Milan Húževka, Milada Vargová, Silvia Havelková a Rudolf Dobiáš.


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009