orientacni mapka

Sprievodca

Dolná Poruba

ĽUDOVÝ ODEV

folklor_2

Dobové oblečenie obyvateľov Dolnej Poruby reprezentuje západoslovenský typ ľudového odevu, zvaný tepliansky. V miestnych podmienkach ho charakterizovali jednoduchosť a materiál z vlastnej produkcie. Vzhľadom k histórii, geografickej polohe i hospodárskym možnostiam sa podobal kroju susednej Hornej Poruby.

Ženy najčastejšie nosili rubáše z bieleho plátna, vyšívanú zásteru s prieramkami, neskôr rukávce s vyšívkou na pleci. Vydaté symbolizoval čepiec a okolo hlavy obtočený pás bieleho plátna, tzv. rúbek, ktorý po prvej svetovej vojne nahradil ručník. Vo výzdobe prevládali variácie žltej, oranžovej, červenej a modrej farby.

Klasický mužský odev pozostával z nohavíc a haleny. V zime bolo základným materiálom súkno, v lete doma tkané konopné plátno.
 

NÁREČIE

Dolná Poruba patrí z dialektologického hľadiska k západnej hranici výskytu stredoslovenského nárečia. Líši sa tým napríklad od susednej obce Omšenie, ktorá prislúcha skôr k západoslovenskému dialektu. Príčinou tohoto javu bola pomerne silná izolácia od západnejšie ležiacich sídel, napriek dostupnej oblasti Trenčína cez údolie Tepličky. 

ĽUDOVÉ ZVYKY A TRADÍCIE

Z pestrej palety ľudových zvykov, špecifických pre staršie generácie Dolnoporubčanov, najviac vyčnievalo novoročné vinšovanie, známe ako „chodenie mládencov po štedrákoch”. Fašiangové obdobie takmer nikdy neobišla symbolická obchôdzka so slameným medveďom alebo inou maškarou. Bodku za letnou sezónou písali dožinkové slávnosti. Na znak skončenej žatvy tvorili ich neoddeliteľnú súčasť vence, kosy a hrable prepletené obilninami.

UMELECKÉ SPOLKY

folklor_1

Popri ochotníckom divadelnom súbore, ktorý v obci pôsobil od roku 1953, zachovávali kultúrne hodnoty rodného kraja aj ďalšie amatérske umelecké spolky.

V polovici sedemdesiatych rokov začala organizovane pestovať spevné a tanečné tradície Folklórna skupina. Zlatý kliniec jej repertoára predstavoval tanec „Čo si robil Jano”, ktorý bol ojedinelý v rámci celej oblasti Strážovských vrchov. Skupina sa aktívne zúčastnila na viacerých ročníkoch Folklórnych slávností (Krakovany ´1975, Myjava ´1976, Mníchova Lehota ´1987). Popri tom hosťovala na festivaloch vo Východnej, Trenčianskej Turnej, či Dolnej Súči.

Korene dolnoporubských hudobných telies siahajú k Husličkárom primáša Lukáča Cíbika. Svoje najlepšie časy zažilo sexteto muzikantov v prvej polovici dvadsiateho storočia. Pri roku 1983 je v obecnej kronike zaznamenaná činnosť hudobnej skupiny Ergo, hrajúcej prevažne v Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach.

Začiatkom deväďdesiatych rokov sa na domácej umeleckej scéne epizódne objavil folklórny súbor Vrchárik.

Aktivity predchodcov dnes úspešne nasleduje folklórny krúžok Porubanček, ktorý pracuje pri Základnej škole v Dolnej Porube. Súčasní žiaci aj bývalí absolventi v súbore účinkujú pod vedením Mgr. Pavlíny Vakošovej od roku 2007. Porubanček kladie dôraz na detskú prirodzenosť a hravosť, pričom prezentuje tradičné ľudové umelecké prvky, spojené s hovoreným slovom, piesňou, tancom, či hudbou. Mladí folklórni nadšenci pravidelne obohacujú miestne kultúrno-spoločenské podujatia.  


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009