orientacni mapka

Sprievodca

Dubnická grotta s vyhliadkovou vežou - Dubnica n/Váhom

TIP na výlet – Dubnica nad Váhom

 

Turistickou zaujímavosťou v okolí Trenčianskych Teplíc, za ktorou sa určite oplatí vycestovať je Dubnická grotta s vyhliadkovou vežou.

Je jedinečným architektonickým skvostom, ktorý sa nachádza na území Parku J. B. Magina pri Dubnickom kaštieli. Babylon, ako grottu ľudovo nazývajú, je vybudovaná z tufového a lomového kameňa a má pripomínať tajuplnú ruinu. Pozostáva z umelej jaskyne – grotty a drevenej vyhliadkovej veže s neogotickými vytrážovými oknami. V roku 1826 grottu spomína Alojz Medňanský vo svojom diele „Malebná cesta dolu Váhom“, v časti Dubnica: „Hneď pri zámku rozprestiera sa rozsiahly park s nejedným krásnym zákutím a s vežou na najkrajšej vyvýšenine, vybiehajúcej smerom k Váhu. Je ako maják dobre viditeľná z celej doliny a z nej je tak isto rozhľad po celej doline. “ V 40. rokoch 20. storočia vežu zničil požiar a celá stavba začala chátrať a spela ku zániku. Drevená veža sa vytratila z pamäte ľudí a z Babylonu sa stala hŕba kamenia. Jej pôvodný vzhľad sa dochoval v obraze výtvarníka Jaroslava (*27. 9. 1931, †21. 3. 2002). Ďalšou náhodou, ktorá priniesla mnoho poznatkov o Babylone, bolo nájdenie fotografií z rokov 1937 – 1943. Podľa nich bolo možné presnejšie určiť detailnú výzdobu, či umiestnenie erbu Gašpara Ilešháziho a jeho ženy Heleny Thurzovej. Pri rekonštrukčných prácach v roku 2009 – 2010 a odkrývaní chodieb a miestností boli nájdené úlomky plastík, či ríms. V krbovej miestnosti (najnižšia miestnosť veže), bola objavená pôvodná kameňom vykladaná podlaha. Ku Babylonu sa viazalo mnoho rozprávaní, ktoré hovoria o tajných chodbách do kaštieľa, či až na Trenčiansky hrad. Možno je trochu na tom pravdy, keďže pri vstupe do bludiska po schodoch od spoločenskej miestnosti (stredná časť veže), je možné vidieť chýbajúce schody a podlahu, ktorá sa javí ako klenba. Z vyhliadkovej miestnosti (najvyššia časť veže), je krásny výhľad na Považie a Vršatecké bralá a údajne bolo z tadiaľto vidieť až do Trenčína.

Grotta s vyhliadkovou vežou spolu s ďalšími kultúrnymi pamiatkami, ktoré sa nachádzajú v Dubnici nad Váhom (Dubnický kaštieľ, kostol sv. Jakuba, Dom služobníctva – klasicistický kaštieľ, Park J. B. Magina, súsošie J. Nepomuckého, socha Panny Márie, Pranier – stĺp hanby, Reimova vila) je výborným tipom pre nedeľný výlet a relax. Patrí ku skvostom regiónu a unikátom Trenčianskeho kraja.


OTVÁRACIE HODINY JÚL/AUGUST 2011:

  • Piatok, Sobota: 14.00 - 19.00 hod.
  • Streda, Nedeľa:10.00 - 12.00 hod., 14.00 - 19.00 hod.

Objednávky mimo otváracích. hodín: muzeum@dubnica.eu, 0918 117 122

Vstupné:

  • 0,50 Euro - dospelí
  • 0,40 Euro - seniori, ZŤP, deti do 15 rokov
  • zdarma - deti do 6 rokov
  • 10,- Euro - svadby a iné príležitosti
  • 0,40 Euro/osoba - skupina nad 10 platiacich osôb


Objednávky skupinových prehliadok nad 10 ľudí mimo otváracích hodín na muzeum@dubnica.eu alebo na t. č. 0918 117 122.
Počas návštevy je možné v Grotte zakúpiť i upomienkové predmety.


GROTTA

Grotta tvorila súčasť rozsiahleho francúzskeho parku na konci 17. storočia. Postaviť ju dali Ilešháziovci. Hrávali tam šachy, oddychovali v chládku umelej jaskyne a kochali sa výhľadom na rybníky a ovocné záhrady. Okrem rozkvetu zažila aj obdobie postupnej devastácie, požiar, nezáujem, aj osídlenie bezdomovcami.

 „Keď sa začalo premýšľať o obnove tejto kultúrnej pamiatky, bola to iba hŕba skál," spomína Mária Ružôňová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne, ktorá vykonávala pamiatkový dohľad počas obnovy. V roku 2005 tu vykonali pamiatkový výskum, mesto dalo vypracovať projektovú dokumentáciu. Grottu vlastní mesto, ktoré na obnovu nemalo dostatok financií. V roku 2006 torzo grotty iba zastrešili aby zabránili ďalšej devastácii. Ako sa píše na webovej stránke mesta, v ďalšom roku mesto získalo grant 275-tisíc SK, grottu sa však nepodarilo prestavať. S rekonštrukciou objektu sa začalo až v septembri 2009.

Dubničanov ruinný stav objektu trápil. Viliam Schmidbauer pozorne sledoval jej osud a zbieral všetky informácie od starousadlíkov. Na základe ich rozprávania a starých fotografií vytvoril nákres starobylej grotty. „Drevená vyhliadková veža mala pravidelný osemuholníkový pôdorys. Z najvyššej miestnosti sa mohli návštevníci kochať nádherným výhľadom na dva panské rybníky s pozadím údolia Váhu. O poschodie nižšie bola väčšia miestnosť s novogotickými oknami. Steny zdobili tapety so strieborným ornamentom. Miestnosť bola komfortne vybavená štýlovým nábytkom. Panstvo tam vraj oddychovalo a trávilo svoj voľný čas," hovorí Schmidbauer.

Rozložením a murivom mala stavba napodobňovať tajuplnú historickú ruinu. Z vyvýšených terás z lomového a tufového kameňa viedli záhadné chodby ako v bludisku, čo pripomínalo prírodnú jaskyňu - odtiaľ pomenovanie grotta.

Keďže sa o grotte nezachovali žiadne záznamy, Schmidbauerov nákres poslúžil ako východisko pre dnešný projekt. Sondy počas prieskumu potvrdili jeho nákres i to, kde boli obvodové múry. Aj na vznik grotty existujú rôzne názory.

„Niektorí odborníci hovoria, že to bolo 19. storočie, ale môže to byť aj inak," hovorí Schmidbauer. Grotty sa stavali ako súčasť francúzskych parkov v slohu, ktorý v druhej polovici 17. storočia vytvoril známy francúzsky záhradný architekt André Le Nôtre. Existuje teda domnienka, že návrh parku pre Dubnicu vytvorili podľa jeho vzoru na objednávku grófa Mikuláša Ilešháziho na konci 17. storočia.

Ako povedala Mária Ružôňová z pamiatkového úradu, panstvo si stavalo takéto architektonické prvky v parkoch aj inde po Slovensku, či už to boli letohrádky, grotty, alebo oranžérie. V obnovenom stave je však jednou z mála takýchto stavieb. „Táto ojedinelá súčasť parkov sa nikde inde na Považí nevyskytuje. Je to niečo veľmi úžasné, veľká atrakcia v rámci celého kraja," dodala Ružôňová.

 


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009