orientacni mapka

Sprievodca

Nová Dubnica - povojnová architektúra

Mesto malo byť pôvodne len sídliskom pre robotníkov pracujúcich v Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom. Bolo umiestnené päť kilometrov od zbrojovky pre prípad bombardovania. Samotný projekt navrhol architekt Jiří Kroha v duchu socialistického realizmu, ten sa ale podarilo zrealizovať len približne z jednej tretiny. Nové časti nenadväzujú svojím riešením na Krohov projekt. Ide už len o typickú panelákovú výstavbu. Do mesta sa vstupuje zboku, pretože podľa návrhu mal byť vstup riešený novou hlavnou cestou od Dubnice nad Váhom ústiacou na Mierové námestie, ktorá ale nebola postavená. Služby sú sústredené na námestí, ktoré je po všetkých stranách obkolesené podlubím. Môžeme povedať, že centrum mesta je rozdelené na päť samostatných celkov: Mierové námestie, Sad ktp. Nálepku, Sady Cyrila a Metoda, Komenského sady, Pribinove sady. Tieto sady sú uzavreté dvory pripomínajúce menšie parky vďaka množstvu zelene. So samotnou stavbou mesta sa začalo v roku 1951. Samostatnou obcou sa sídlisko patriace pod samosprávu Dubnice nad Váhom stalo 1. januára 1957, kedy dostalo názov Nová Dubnica. 8. júna 1960 jej bol priznaný štatút mesta.

Architektúru Novej Dubnice môžeme zaradiť k povojnovej etape výstavby Slovenska. Nová Dubnica bola navrhnutá architektom Jiřím Krohom v roku 1951. Mala byť vzorom plánovitého riešenia bytovej otázky, nebytových priestorov – ideálne fungujúce mesto zasadené do prírodného reliéfu.

Veľa z toho, čo Jiří Kroha naplánoval, sa nestihlo uskutočniť. Napríklad vstup do mesta mal byť z komunikačného uzla zo smeru od závodu ZŤS, do širokej škály vybavenosti mesta mali patriť aj kúpele na mieste súčasného „čínskeho múru“, amfiteáter v teréne kopca Dubovec, gravitačný vodojem a vyhliadková reštaurácia na hrebeni Dubovca, nemocnica (v blízkosti neuskutočnenej komunikácie do Trenčianskych Teplíc), majestátna divadelná budova na mieste súčasného kina Panorex a dokonca aj 3 kostoly a synagóga.

Napriek nezrealizovaným horeuvedeným návrhom sú obyvatelia o osobe architekta málo informovaní a nedoceňujeme jeho prínos. Mnohí nevieme napríklad aj to, že povojnovú architektúru Slovenska aj v odbornej literatúre reprezentuje práve mesto Nová Dubnica.

POLOHOPIS

Nová Dubnica sa s rozlohou 1127 ha nachádza v nadmorskej výške 242 m n. m. Tvoria ju dva celky. Časť Nová Dubnica je moderným sídlom mestského charakteru. Vidiecku časť tvoria bývalé obce Veľký a Malý Kolačín, kde žijú obyvatelia v individuálnej bytovej výstavbe.

Na základe územnosprávneho členenia je Nová Dubnica súčasťou Ilavského okresu Trenčianskeho kraja. V rámci okresu má okrajovú polohu. Na severe a severozápade susedí s mestom Dubnica nad Váhom, ktoré je tiež súčasťou okresu Ilava. Ďalej susedí len s obcami Trenčianskeho kraja, a to s obcami Trenčianska Teplá na severe, Trenčianske Teplice na juhu a Omšenie na juhovýchode.

Územie mesta sa nachádza v údolí rieky Váh, v južnej časti Ilavskej kotliny. Nová Dubnica sa môže pochváliť skutočnou raritou - na skalnatej pôde nad mestom rastie v letných mesiacoch poniklec slovenský, pričom ide o najjužnejší výskyt tohto vysokohorského kvetu na Slovensku.

Podľa geomorfologického členenia patrí celé Slovensko do Alpsko-himalájskej sústavy. Nová Dubnica patrí do podsústavy Karpaty, provincie Západné Karpaty, jej územie zasahuje do dvoch subprovincií: Vnútorné Západné Karpaty a Vonkajšie Západné Karpaty. V rámci subprovincie Vnútorné Západné Karpaty patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, celku Strážovské vrchy a podcelku Trenčianska vrchovina. V rámci subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty patrí do oblasti Slovensko-moravské Karpaty, celku Považské podolie a podcelku Ilavská kotlina.


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009