orientacni mapka

Sprievodca

Skalka nad Váhom - kláštor a pútnické miesto

Najstaršie pútnické miesto na Slovensku -  Skalka sa nachádza na ceste z Trenčína do Nemšovej. Pozostáva z dvoch objektov: Malej a Veľkej Skalky. Kostolík a kláštor niekdajšieho opátstva sv. Benedikta na Veľkej Skale. Na mieste, kde žili v 10. a 11. stor. pustovníci Sv. Svorad a Benedikt, o ktorých píše Maurova legenda, bol niekedy koncom 12. stor. postavený kostolík, ktorý sa prvý raz spomína v roku 1208.
(Maurova legenda -  jedna z najstarších uhorských legiend, z obdobia medzi rokmi 1064 až 1070, dokumentujúcich proces christianizácie Uhorského kráľovstva. Je rozsahom krátka, sústreďuje sa predovšetkým na podanie svedectva o svätom živote plnom askézy a sebatrýznenia sv. Svorada a Benedikta). zlatyfond.sme.sk/dielo/94/Maurus_Legenda-o-sv-Svoradovi-a-sv-Benediktovi
Pri tomto kostolíku založili v roku 1224 benediktínsky kláštor, podľa zakladacej listiny na mieste mučeníckej smrti sv. Benedikta. V roku 1644 prišli do Skalky jezuiti, ktorí postavili nový kláštor v blízkosti starého benediktínskeho, ktorý bol vtedy v ruinách. V roku 1717 znovu postavili vežu kostolíka sv. Ondreja (Svorada) a Benedikta a opravili múr od Váhu. Po zrušení rehole jezuitov kláštor i kostolík pomaly pustli.
Komplex budov za zachoval v najväčšej miere z obdobia stavebnej činnosti jezuitov zo 17. - 18. storočia. Kostolík je trojpodlažný, zaklenutý valenou klenbou a dreveným kazetovým stropom. Areál kláštora  obklopuje vysoký múr, ktorého časť spolu s vežou pochádza z niekdajšieho opevnenia.

Malá Skalka - barokový kostol sv. Svorada a Benedikta na mieste staršej neskorogotickej kaplnky sv. Doroty, ktorú v r. 1745 jezuiti rozšírili do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže, ktoré sú zastrešené kupolami.
Relikviár v podobe hermy sv. Benedikta z pozlátenej medi zo začiatku 14. stor., bola majetkom benediktínskeho kláštora, po zrušení jezuitskej rehole  sa dostala do Trenčína a odtiaľ do Národného múzea v  Budapešti.

Skalka

 

Skalka

 

Púte sú nepovinné, ale veriacimi žiadané

Či sú zjavenia alebo zázračné uzdravenia pravé, skúma katolícka cirkev aj pomocou lekárov a psychológov.

Pre niekoho sú púte trápnym uctievaním zjavení, ktoré vyprodukovali pomätené mysle. Iným sa zdá, že cirkvi ide najmä o obchody s odpustkami, či biznis, keď cestičky k miestam na rozjímanie lemujú stánky s predraženým tovarom, ktorý s duchovnom často nič nemá. Názvy ako Lurdy alebo Medžugorje dnes pritom pozná aj ten, kto sa tam nikdy nevyberie.


Nejde o staré babky

Vo svete chodia na púte desiatky miliónov ľudí, pre katolíkov sú udalosťou aj u nás. Zúčastňujú sa ich státisíce ročne, pričom len v roku 2009 na najväčšiu púť do Levoče prišlo za dva dni okolo 600 tisíc veriacich.

Podľa kňaza Mariána Gavendu to vyplýva z tradícií. „Keď sa Izraeliti usídlili v zasľúbenej zemi, každý rok sa vybrali na púť do Jeruzalema. Keď chcel Eliáš objaviť pôvodnú rýdzosť starozákonného náboženstva, vydal sa na púť na svätý vrch Horeb, kde Boh uzavrel so svojím ľudom zmluvu a dal mu Desatoro."

Púte sprevádzajú aj celé kresťanské dejiny. Gavenda vraví, že najskôr smerovali najmä na miesta, kde žil Kristus, neskôr do Ríma, najmä k hrobom kniežat apoštolov Petra a Pavla. V stredoveku začali ľudia prechádzať cestou do Santiaga de Compostela, od polovice 19. storočia sú cieľom predovšetkým miesta mariánskych zjavení.

 

Dodáva, že renesanciu púte prežívajú posledných 100 rokov. „Nejde o babky, nostalgicky spomínajúce na staré časy, ale o mladých, ktorých chodí naozaj veľa." Púte pritom pre veriacich nie sú povinné, podľa Gavendu ani nemusia veriť v cirkvou potvrdené zjavenia.


Púť ako symbol života

Riaditeľ kancelárie Prešovskej arcieparchie Ľubomír Petrík vraví, že „putovanie je jedným z najvýraznejších znakov viery". Hovorca Bratislavskej arcidiecézy Jozef Haľko dopĺňa, že vyjadruje zmysel života, ktorý je tiež púťou. „Každý putuje k prechodu z pozemského do večného života. Ide nielen o symbol, ale aj o skutočné prežívanie spoločenstva, prekonávajúc námahy putovania. Nechýba v tom askéza, pričom všetko je zamerané na duchovno."

Hovorca Nitrianskej diecézy Miroslav Lyko vníma púť rovnako, „symbolizuje putovanie ľudského života do večnosti, za horizont viditeľného." Gavenda považuje za definíciu púte „pohyb na posvätné miesta za náboženským cieľom", v dôvodoch má jasno - ľudia „chcú vidieť, modliť sa, splniť sľub, dosiahnuť vypočutie prosieb, získať odpustky, prípadne sprevádzať blízkych." Kňaz Marek Vadrna z pútnického miesta Marianka tvrdí, že sa na ne chodí najmä z dvoch dôvodov: „Ľudia sa chcú odľahčiť od ťažoby a získať Božiu milosť."

Overenie trvá roky

Za vznikom týchto miest je často mimoriadna udalosť - zjavenia Panny Márie, nepoškodená ikona v do tla vyhorenom chráme, nájdenie stratenej sošky na mieste, kde vytryskne prameň, ale ide aj o chrámy zasvätené svätcom, či rodiská duchovných, ktorí zomreli mučeníckou smrťou. Podľa cirkvi tieto miesta majú pozitívny vplyv na človeka buď na fyzickej, duchovnej, či morálnej úrovni.

Cirkev podľa Petríka dôsledne preveruje „zázraky", keďže špekulantov nemožno vylúčiť. V zásade platí, že udalosť skúma najskôr miestna farnosť, biskupstvo a nakoniec Vatikán. Podľa Gavendu v komisiách sedia lekári, psychológovia, psychiatri a ďalší odborníci, brzdiaci spontánne nadšenie. Skúmanie vraj „trvá roky, počas ktorých obyčajne aj čas vytriedi pravé od falošného".


Lekári to uznali

Najväčšie pútnické miesto gréckokatolíkov v Prešovskej arcieparchii je Ľutina. Petrík vraví, že v roku 1851 sa tamojšej obyvateľke počas sviatku, keď šla do lesa na huby, zjavil sv. Mikuláš. Povedal jej, že má byť na liturgii, na prácu sú určené iné dni. Pri opakovaných zjaveniach jej dal aj ikonu Bohorodičky pre kňaza na ich potvrdenie.

Prípad skúmalo lekárske konzílium aj biskupský úrad, výsledky schválil Vatikán. Pápež Pius IX. v roku 1855 vydal dekrét so všetkými odpustkami, ktoré môžu veriaci v Ľutine získať.

Upadali do extáz

Zvláštne udalosti sa v rokoch 1990 až 1995 odohrali v Litmanovej, konkrétne na hore Zvir. Údajne šlo o zjavenia Panny Márie. Slovo „údajne" Petrík vysvetľuje tým, že sú predmetom skúmania už druhej komisie. Dve dievčatá vo veku 11 a 12 rokov tam upadali do extáz. Lekári ich sledovali aj počas nich, odborníci preverovali ich tvrdenia a došli k záveru, že hrať to nemohli.

„Litmanová je vyhlásená za pútnické miesto zatiaľ z pastoračných, nie dogmatických dôvodov, aby sa cirkev mohla duchovne starať o tých, čo tam prichádzajú," vraví Petrík.


Uzdravujúca voda

Hovorca Žilinskej diecézy Peter Holbička uvádza ako najznámejšie pútnické miesta v ich pôsobnosti Rajeckú Lesnú, Višňové a Turzovku. Na prvých dvoch sa podľa neho ľudia uzdravili na základe prosieb, venovaných Panne Márii pri jej soche.

Na hore Živčák v Turzovke sa horárovi údajne zjavila priamo Panna Mária. Biskup miesto určil za pútnické, dnes sa tam stavia nový chrám.

Zuzana Juhaniaková, hovorkyňa Banskobystrickej diecézy za najvýznamnejšie v okolí považuje Staré Hory. Ich obyvatelia počas občianskych nepokojov v 17. storočí v Kráľovskom Uhorsku ukryli sochu Panny Márie. Zakopali ju v lese. S jej nájdením sa spája legenda, podľa ktorej na mieste vytryskla voda. V 19. storočí prameň uzdravil vtedajšieho farára. „Miesto, kde bola socha zakopaná, sa volá Studnička," dodáva Juhaniaková.

Žiara zo zeme

Najstarším pútnickým miestom u nás je Marianka. Doložená je od 12. storočia, legenda podľa tamojšieho kaplána Mareka Vadrnu hovorí dokonca o roku 1030.

Vraví, že tu žil pustovník, ktorý z dreva vystrúhal sošku Panny Márie s Ježiškom na kolenách. Tá sa neskôr stratila. Po takmer 200 rokoch ju našiel mních, ktorý videl zo zeme vystupovať žiaru, pričom tam vytryskol zázračný prameň. „O nájdení sošky existuje viac podaní, pričom každá legenda nesie pravdivé jadro," usmieva sa Vadrna.


Odpustky sú bezplatné

Kritici pútiam vyčítajú takzvané odpustky. Ide o čiastočné alebo úplné odpustenie trestov za hriechy, pričom tie boli odpustené ešte v rámci spovede. Podľa Jozefa Haľka sa človek na získanie odpustku musí hlboko vnútorne odpútať od každého zla a hriechu.

Miroslav Lyko dodáva, že je to vždy bezplatná záležitosť. Mýty o platení vyplývajú ešte z dávnej minulosti, keď sa finančne prispievalo trebárs na stavbu chrámov. „Ak sa aj tento inštitút zneužíval, nikdy nešlo o oficiálny postoj cirkvi." Súhlasí aj Gavenda. „Kedysi sa finančne prispievalo na stavby, napríklad na Baziliku svätého Petra. Niekto s tým kupčil, ale podstata odpustkov je o inom. Tam šlo o zneužitie situácie."

K výhradám, že pútnické miesta sú biznisom pre nákupy predražených vecí, majú všetci zhodné stanovisko - cirkev obchodníkov neorganizuje, pričom fakt, že niekto zarába tam, kde sa zhromažďuje veľa ľudí, nemôžu nijako ovplyvniť.

sastinzakovic.jpg

 Odporúčame: www.trencin.sk/25702

 

Zdroj: http://www.tsk.sk/sk/cestovny-ruch/sedem-divov-tsk/13-skalka-nad-vahom-klastor-a-putnicke-miesto.html

Skalka n/Váhom, 500x375, 246.13 KBSkalka n/Váhom
Skalka n/Váhom, 500x374, 129.29 KBSkalka n/Váhom
Socha sv. Benedikta, 375x500, 71.91 KBSocha sv. Benedikta
Vchod do Benediktovej jaskyňa, 375x500, 93.24 KBVchod do Benediktovej jaskyňa
Vstup z jaskyne do kláštora, 500x375, 38.48 KBVstup z jaskyne do kláštora
Skalka okolo roku 1930, 565x317, 96.95 KBSkalka okolo roku 1930
Kláštor, 500x375, 75.25 KBKláštor
Kláštor je pristavený ku kaplnke, 500x375, 61.24 KBKláštor je pristavený ku kaplnke
Informačná tabuľa pod kláštorom, 375x500, 63.27 KBInformačná tabuľa pod kláštorom
Chodba v jaskyni sv. Benedikta, 375x500, 73.37 KBChodba v jaskyni sv. Benedikta
Maľba na klenbe, 454x302, 82.68 KBMaľba na klenbe

MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009