orientacni mapka

Sprievodca

Povesť o Čertovej skale

Čertova skala

Čertov sa okolo Trenčianskych Teplíc v minulosti  ponevieralo viac ako dosť. Jeden z nich, Demeter ho volali, nebol čertiskom akoby si predstavoval Lucifer. Nielenže nevodil do pekla duše, ale na dôvažok za stravu pomáhal ľuďom pri práci. Peklu sa vyhýbal, radšej ako by sa do neho vracal, prespával v senníkoch u sedliakov.

„Ach, Demeter,“ hovorili mu chlapi z dediny, „škoda že si sa narodil ako čert. Kebyže si chlap, nejedna dievčina by ťa chcela za muža!“

A veru, Demeter bol driečny, silný a šikovný, ba čo viac, ešte i dobrého srdca. Oči mu často blúdili ku Kataríne z horného konca. Raz si dodal odvahu a spýtal sa jej:

„Katarínka, nechcela by si ma za muža?“

Katarína sa zapýrila:

„Čožeby nie, ale neviem, či by mi to rodičia dovolili...“

Zašli Katarína s Demeterom k rodičom. Vysvetlili im, že sa do seba zapozerali, že by sa radi aj zobrali, ale najprv by chceli obrátiť pekelníka v človeka. Katarínin otec sa zamyslel a povedal:

„Nemám proti tebe nič, Demeter. Nevadilo by mi, keby si moja dcéra zobrala za muža hoci aj čerta, keď je pracovitý a dobrý chlap. Keď vlastnými rukami postavíš chalupu, zasadíš pri nej sad a obrobíš pôdu, dám ti Katarínu za ženu.

„Ale ja žiadnu pôdu, kde by som mohol stavať nevlastním...“

„Tak si ju musíš kúpiť.“

„A za čo?“

„Za peniaze, ktoré si sám zarobíš!“

A tak začal Demeter zarábať. Pracoval, kde sa dalo. Rúbal drevo, pomáhal stavať, rýľoval zem... Celé roky mu trvalo, kým mal konečne dosť peňazí. A vtedy si ho dal zavolať sám najvyšší Lucifer.

„Tak ty takto? Celkom kazíš našu povesť! Peniaze, ktoré si si zarobil sú nečisté, lebo si si ich zarobil ľudskou prácou! Okamžite mi ich prines!“

Darmo ho Demeter presviedčal, že on už nechce byť čertom, že radšej bude so svojou Katarínou celý život pracovať a starať sa o vlastné ratolesti. Lucifer bol neoblomný. A tak sa Demeter pobral domov. Rozhodol sa, že peniaze skryje.  Dlho rozmýšľal kde, až si napokon vybral vysokú skalu. Tam vyšiel a presne na úplnom vrchu dupol, skala sa mu rozostúpila, tam skryl peniaze a skala sa znova spojila.

Keď sa ho na druhý deň Lucifer spýtal, kde sú peniaze, Demeter povedal, že si ich ukryl a že mu ich nedá.

„Keď nedáš, tak nedáš! Buď si teda pominuteľným človekom, keď sa ti ten život tak páči!“

Zrazu bol z Demetera človek. Žiadneho chvosta, ani rohov na ňom nebolo. Potešil sa, že už si bude môcť zobrať za ženu vysnívanú Katarínu, aj keď sa mu zdalo, že to prešlo akosi hladko. Prišiel na skalu, aby si odtiaľ zobral svoje našetrené peniaze, no našiel tu len svoju stopu v skale. Darmo dupal, darmo kričal, rukami skalu odtláčal. Ako sa z neho stal človek, všetka jeho pekelná sila zmizla. A tak ostal poklad v skale.

Dlho sa ešte musel Demeter obracať, aby postavil pre Katarínu nový dom, no napokon sa mu to podarilo.   

 A na Čertovej skale, na kraji trenčianskoteplického chotára do dnešného dňa vidno stopu v skale, ktorú tu zanechal ešte ako statný čert.   

 

Povesti sú z publikácie Stratené rozprávky Považia, ktorá vznikla vďaka Programu rozvoja vidiek 2007-2013.

Vydala MAS mikroregiónu Teplička spolu s MAS Naše Považie v roku 2012.

Ich autorkou je Silvia Havelková.

V publikácii sa nachádzajú ďalšie autorské povesti a rozprávky od autorov Milan Húževka, Milada Vargová, Silvia Havelková a Rudolf Dobiáš.


MAS mikroregiónu Teplička
tel: +421 636 556 732 | e-mail: mas@teplice.sk
kontakty | realizace Dat • 2009